V 19.storočí bol severný Vietnam známy ako Tonkin a oblasť Sapa bola francúzskymi kolonizátormi pomenovaná Tonkinské Alpy. Oblasť bola pre Európanov objavená jezuitským misionárom, ktorý toto výnimočné miesto navštívil v roku 1918.
Rovnako ako Kameronské výšiny v Malajzii priťahovali anglických usadlíkov, Sapa svojou chladnou klímou priťahovala Francúzov, žijúcich v Indočíne. Rozvoj mesta začal v roku 1932. Miestne menšiny boli vysťahované a oblasť sa zakrátko zmenila na horské kúpeľné mestečko s útulnými penziónmi a kostolom, ale aj tenisovými kurtami. Miestne zdroje uvádzajú, že v Sapa a okolí bolo vybudovaných takmer 200 luxusných viliek, všetky však boli počas komunistickej éry opustené a zničené. Na zľahčenie prístupu bola vybudovaná lanovka, neskôr tiež cestné spojenie. Elektrickú energiu dodávala vodná elektráreň, postavená v dedinke Cat Cat.
Rozkvet Sapa skončil v roku 1945, odkedy bolo mestečko riadené vietnamskou vládou. Ozbrojený útok v roku 1979, ktorý trval len dva týždne zničil väčšinu budov. Len niekoľko z pôvodných francúzskych budov zostalo nedotknutých. Hlavné obývané centrá, ako Lao Cai bolo zrovnané so zemou. Cestou zo Sapa do dedinky Sin Chai môžete stále vidieť ruiny francúzskych víl.
Sapa zažilo renesanciu za posledných desať rokov, keď sa Vietnam po zrušení amerického embarga, začal otvárať svetu. Vďaka pravé nočným vlakom s limitovanými miestami si stále zachováva čaro horského mestečka. S nárastom záujmu turistov prišiel projekt na vybudovanie rýchlostnej cesty, spájajúcej Lao Cai s Hanojom. Rovnako ako Ubud na Bali, je len otázkou času kedy sa o malebné uličky budeme deliť s autobusmi plnými nedočkavých turistov.
Iste vás prekvapí skutočnosť, že vo Vietname žije 54 etnických skupín, ktoré tvoria 13% z celkového počtu obyvateľstva, čo znamená 8,5 milióna ľudí. Väčšina je sústredená v horských a podhorských oblastiach, v severo-západnej časti krajiny. Etnické skupiny sa líšia vo veľkosti, od viac ako milión po menej ako 200 osôb. Hlavné rozdiely nájdeme v dialekte, vo vzťahoch, sociálno-politické štruktúry a tradičnom odeve. V Sapa a okolí žijú dve hlavné menšiny, Red Dao a Black Hmong. Po príchode do Sapa vás budú všade sprevádzať ženy z kmeňa Black Hmong. A to myslím doslovne. Miestne ženy veria, že ak sa s nimi skamarátite, porozprávajú vám koľko majú deti a kde bývajú, kúpite si od nich výrobky, ktoré po večeroch ručne vyšívajú. Aby sa nestalo, že sa skamarátite s niekým iným, hneď po vystúpení z minivanu si vás ženy podelia a neopustia vás až kým z mestečka neodídete. Domorodkyne sú neúnavné a nasledovať vás budú aj niekoľko hodín. Mnohokrát sa vám už ani nesnažia niečo predať, len ako osobná ochranka za vami všade chodia. Je to celkom komický pohľad.
Black Hmong – Čierny Hmongovia emigrovali do Sapa zhruba pred tristo rokmi z Číny. Medzi sebou hovoria vlastným jazykom, písmo je založené na čínskych znakoch. V šesťdesiatych rokov bola snaha o prechod na latinku, dodnes sa však používa veľmi málo. Hmongské oblečenie je vyrobené z konope a farbené prírodným indigo na tmavomodro, takmer čierne. Tradičné oblečenie tvoria dlhé zavinovacie šaty, s výšivkami na rukávoch, v páse stiahnuté bohato vyšívanou zásterou so širokým opaskom. Pod šatami sa nosia krátke nohavice alebo sukňa. Nohy bývajú ovinuté dlhými pásmi čiernej látky. Súčasťou kroja sú malé taštičky, ktoré sa v posledných rokoch stali turistami obľúbeným suvenírom. Celý kostým dopĺňajú krásne šperky, vyrobené zo striebra. Hmongské ženy sa tešia rovnakému rešpektu ako muži. Vzťahy medzi manželom a manželkou bývajú veľmi dobré a väčšina aktivít ako práce na poliach, vychovávanie detí a návšteva príbuzných sa robí spoločne.