Dlho som premýšľala či na našej stránke uverejniť nasledovné videá. Ľudia, ktorí ich videla ma odrádzali: „ To tam nedávaj, prídeš o biznis.“ V Pan Asia nám však nejde o biznis, Juhovýchodnú Áziu milujeme a na jej budúcnosti nám úprimne záleží. To čo sme na kambodžskom pobreží videli mnou hlboko otriaslo. Verím že keď ľudia na vlastné oči uvidia skazu ktorú vytvára masový turizmus a nekontrolovaná výstavba našej planéte, začne im na dopade turizmu na životné prostredie záležať.

Pokojné kambodžské pobrežie som objavila v roku 2014. Neznáma destinácia patrila už niekoľko rokov nenáročným mladým cestovateľom, hľadajúcim panenské pláže a autentické prostredie. V práve otvorenom francúzskom butikovom rezorte sme patrili medzi prvých hostí. Na krásnej panenskej pláži s jemným bielym pieskom a tyrkysovým morom boli v tom čase len 2 rezorty. Tamu a susedný Secret Garden, patriaci dvom Austrálčankám, s výbornou kuchyňou. V Sihanoukvile, od ktorého je pláž vzdialená 5 km boli dva veľké rezorty a množstvo lacných ubytovní, na pláži Otress sa plánovali stavať kvalitné butikové rezorty. Keď sme na pláž vrátili o rok neskôr, bývali sme v novom butikovom rezorte Ren, ktorý bol postavený vedľa Tamu. Ďalší rezort Naia, dokončený o pár mesiacov neskôr, sa spolu s Tamu stal bestsellerom a krásne dovolenky si tu užilo množstvo našich klientov.

Destinácia bohužiaľ neunikla pozornosti nových developerov z ekonomicky úspešnej Číny. Pri návrate do Sihanoukwillu v roku 2017 sme počuli že do oblasti sa hrnú Číňania a skupujú všetko čo sa dá. Domy, ubytovne, rezorty a pozemky. Nasledovala katastrofa, ktorú vidíte na videách, urobených počas našej cesty pred rokom. Tamu, Secret Garden aj Ren boli predané, majitelia Naia už len čakajú na vhodnú ponuku. Riaditeľ nás pri raňajkách zoznamuje s aktuálnou situáciou. Z destinácie sa stala čínska kolónia, priamo z Čínskej ľudovej republiky tu pristáva niekoľko lietadiel denne, iných ako čínskych turistov tu nestretnete. Neprichádzajú však za krásnou plážou s jemným pieskom. Za 2 roky to bolo postavených viac ako 120 kasín a herní. Hazard priniesol kriminalitu, drogy, súboje gangov. Keď sa miestne autority sťažujú na Čínskom veľvyslanectve, a informujú že väzenie je plné čínskych prisťahovalcov, veľvyslanec nechá postaviť nové – väčšie. Cestou z Otress do prístavu v Sihanoukvillu vidíme neuveriteľnú skazu. Mestečko kompletne zmenilo svoj charakter, na každom kroku sa stretávame s megalomanskými stavbami. Len pár metrov od Tamu vidíme zástavbu pripomínajúcu sídliska zo sedemdesiatich rokov minulého storočia. Ulice sú lemované čínskymi obchodmi a reštauráciami. Miestni obchodníci nemajú šancu, rovnako ako v iných ázijských destináciách, čínsky turisti preferujú ubytovanie v rezortoch patriacich Číňanom, stravovanie v čínskych reštauráciách a nákup suvenírov, zvyčajne vyrobených v Číne. Do Sihanoukvillu prichádzajú za hazardom, ktorý je v komunistickej Číne zakázaný.

Mnohí čínsky podnikatelia prichádzajú do Kambodže aby využili bezdaňovú ekonomickú zónu. Väčšina zo 100 tovární, ktoré sa medzi pobrežím a hlavným mestom nachádzajú, patrí čínskym spoločnostiam a ďalších 200 tovární, vyrábajúcich spotrebný tovar a oblečenie sa plánuje postaviť po dokončení štvorprúdovej diaľnice, ktorú buduje čínska spoločnosť. Miestni obyvatelia prichádzajú o vlastné mesto. Sothy - zástupca riaditeľa sa musel s rodinou zo svojho domu vysťahovať. Ocitol sa na ulici obklopený čínskymi susedmi. Manželka bola nešťastná, deti sa nemali s kým hrať. Odsťahovali sa na okraj mesta, do kambodžského susedstva. V rezortoch a kasínach robia Číňania, Kambodžania dostávajú prácu len na stavbách, kde zarobia 120 až 200 dolárov za mesiac. Dopad na životné prostredie je obrovský. Odpad zo stavieb ústí priamo do mora.

Majitelia Tamu a Secret garden postavili nové rezorty na blízkych ostrovoch Koh Rong a Koh Rong Sanloem, na ktoré sa premiestnili európsky turisti. Je však otázne na ako dlho. Čínsky investor Royal Galaxy Group ohlásil na ostrove Koh Rong 285 miliónovú investíciu, ktorá bude zahŕňať 5* rezort, medzinárodné kongresové centrum, duty free obchody, supermarkety a komplex so 600 vilami. Ďalším projektom je letisko priamo na ostrove s rozlohou 78 km2.

Otázkou je aký bude osud Sihanoukville po pandémii Covid 19 ? Nájdu sa v čase ekonomickej krízy financie na dostavanie projektov? Alebo sa rozostavané stavby stanú pomníkmi ľudskej chamtivosti a zla. Len čas ukáže. V každom prípade, Sihanoukville nevyjde z tejto situácie ako víťaz.